Tá stará známa polemika o tom, či sa lepšie žije na tichej dedine alebo v meste, je už dávno prekonaná. Medzi najčastejšie mestské argumenty patrilo tzv. “všetko na dosah“, teda stačí urobiť tri kroky a ste v obchodnom centre, ak zabočíte doprava nájdete zdravotné stredisko a kto túži po umeleckom zážitku, nech sa vydá smerom na sever a o päť minút je v divadle. Ani vo dne a ani v noci mesto nespí. Každý si na takomto obytnom priestranstve jednoducho príde na svoje. Decká sa môžu vyblázniť v zábavných parkoch, dospelí si medzitým zájdu na kávičku a koláčik a mladí majú k dispozícii také kvantum kultúrnych stredísk, až sa vyberú do nového diskoklubu.
Tí, ktorí obhajovali pokojný a ničím nerušený život na vidieku, neboli žiadne béčka a taktiež sa do boja nepúšťali bez senzačných polemických úderov. Lenže, ako sme už načrtli, tieto hádky sú prekonané. Iná doba, iní ľudia a aj iné bývanie! Podobu, akú mal život na typickej slovenskej dedinke pred pár desiatkami rokov, dnes už nájdete len medzi zápismi a kresbami v historických knihách alebo sa o takom ľudomilnom živote dozviete z rozprávania starých rodičov.
Pokoj, ticho a zeleň?
Pokojné, tiché rána vystriedalo búchanie, vŕtanie a demontáž všetkého, čo sa susedom prestalo na dvore páčiť, a to nielen počas pracovných dní a v sobotu, ale aj v nedeľu, keď pobehovanie na záhrade s hukotajúcou kosačkou sa radí medzi preveľké prehrešky. A tak sa čudujeme, prečo sused hľadí na suseda, akoby mu zjedol obed aj večeru, prečo sa obháňame občiansko-právnymi spormi, prečo sa aj na dedine nadáva a robí všetko presne tak, ako sa to našim susedovcom nepáči.
Okrem toho, že v minulosti bol vidiek oázou pokoja, robil aj radosť všetkým milovníkom prírody, lesov, lúk a hájov. Avšak, načo nám je dnes zelený lesík, keď aj tak sedíme za počítačom, pred telkou alebo sa ideme “vyvetrať“ medzi betónové konštrukcie? Aj tá typická vidiecka pohostinnosť, vľúdnosť a srdečnosť sa z príbytkov pomaly vytráca, každý by sa pred svetom radšej na sto zlatých kľúčov zamkol, ako by si mal vypočuť, že kto, kde, kedy a s kým. Vravme si a bývajme, kde len chceme, no držme sa pritom zásady – môj dom, môj hrad!
Foto: SPX1MSD – pixmac.sk
